Formálny Rozbor

Jozef Gregor Tajovský sa inšpiroval životom chudobných ľudí, a tak sa aj v diele Statky- zmätky stretávame z námetom z ťažkých čias, kedy boli rodičia schopní zapredať svoje deti len kvôli vízii majetnejšieho života. Dielo Statky-zmätky sa zaraďuje medzi diela, ktoré boli napísané na skutočnú situáciu, tému, čiže patrí medzi realistické diela. Aj dej sa totiž venuje skutočným problémom doby, a to hlavne životu na slovenských dedinách a jeho problémom.

       Statky- zmätky sa zaraďujú medzi diela s dramatickým charakterom a ako žáner spadajú do divadelnej hry. Pozostávajú zo štyroch dejstiev pričom prvé sa skladá z devätnástich výstupov a odohráva sa na Vianoce v izbe u Ľavkovcov. Druhé obsahuje dvadsať výstupov a dej prebieha v júli u Palčíkov. Tak isto tretie dejstvo sa odohráva u Palčíkov, no na Ondreja (30. november) a skladá sa z ôsmich výstupov. Posledné, štvrté dejstvo obsahuje sedem výstupov a dej je nainštalovaný do domu Kamenských na Vianoce.

        V tejto hre Jozef Gregor dodržal základný stavebný charakter klasickej drámy. Dôkazom je expozícia- oboznámenie so situáciou (Palčíkovci ponúkajú Ďurkovi a Zuzke, že sa im stanú náhradnými rodičmi), kolízia- zápletka (prehováranie a rozhodovanie sa o sobáši), kríza- konflikty (medzi Ďurkom a Zuzkou, Ďurkom, Ľavkom a Palčíkom…), peripetia- hľadanie riešení konfliktov (odišla Zuzka, odišla Beta a napokon odišiel aj Ďurko) a  rozuzlenie- vyriešenie situácie (zmierenie).

        V niektorých výstupoch sú zátvorky, v ktorých je text, ktorý vyjadruje autorove požiadavky ohľadom stvárnenia hry (nálada postáv vo výstupe, mimika,…)

        Charakterové črty všetkých postáv s výnimkou Ondriša, Evi a Kaňúrika sú vykreslené do najmenších odtienkov a Zuzka je dokonca vykreslená pomocou psychologizmov.

        Keďže postavy reprezentujú nižšiu spoločenskú vrstvu vyjadrujú sa ľudovým jazykom s výskytom nárečových prvkov a zastaralých slov (obnôška, do očú, meno moje, fiškál,…). Časté sú porekadlá, príslovia a prirovnania („V cudzej kapuste, chytia ťa.“ /72   alebo „Ja vás naučím na malom prste hvízdať!“ /73), ktoré vyjadrujú životnú filozofiu ľudu.

        Kvôli efektívnosti zážitku pre poslucháča hry Tajovský vytváral aj nové slová, ktoré si čitateľ alebo poslucháč hry často ani nevšimne, pretože ony aj skoro zapadajú do našej slovnej zásoby. Napríklad takéto slovo je „nestatok“, ktoré Tajovský vytvoril ako antonymum k slovu statok. Toto slovo použila Zuzka na zvýraznenie jej postoja a myšlienok všeobecne v nasledovnej situácii:

               Ďurko: „To mi viac nepovedz! Bývam tam kvôli statku.“
               /84

                  Zuzka: „I nestatku.“                                                                          /85

        Tajovský akokeby v tomto diele vynechal folklorizujúce prvky, ktoré boli prv časté v jeho dielach. Napríklad, keď prídu k Ľavkovcom betlehemci, no stretávajú sa iba so zaneprázdnenými dušami, ktoré ich posielajú preč.

        S myšlienkami autora sa môžeme v diele stretnúť hlavne v dialógoch, ktoré sú často použité ako prostriedok kritiky. Dialógy sú základným výstavbovým prvkom tohto diela, obsahujú pasáže, ktoré dokazujú, že Tajovský bol majster v stvárnení charakterov, tiež v pripravení situácie, jej predstavení a postupnom odokrývaní ľudského zmýšľania a jeho zámerov. Dialógy významných postáv sú členité s pestro vyberanými slovíčkami. Objavujú sa onomatopoje, zvolania, rozkazy, otázky,… Dialógy sú napísané takým spôsobom, aby pomáhali vytvárať obrazy bežného života a nie umelo vytvorený príbeh.  

        V diele sa vyskytuje limitovaný počet monológov, napr. keď sa Ďurko uisťuje o výhodnosti sobáša so Zuzkou (1.dejstvo, 5. výstup) alebo Palčíkov, Zuzkin a Katin monológ. Z dôvodu vytvárania bežnej situácie a jej navodenia zúčastnenému na predstavení hry je počet monológov malý.

        Jozef Gregor Tajovský poukázal na sociálne rozdiely na dedine, ktoré spôsobovali honbu za majetkom, prerušenie kamarátstiev a priateľstiev, ba dokonca aj rozpady manželstiev. Je smutné, že to čo stvárnil prostredníctvom svojich diel pretrváva doteraz ako následok ľudskej honby za peniazmi a majetkom všeobecne.