Charakteristika

                                                                 
    Postavy

Ďurko Ľavko

       Dospievajúci dedinský chlapec alebo skôr muž, ktorému sa blížia roky ženby. Od útleho veku bol rozmaznávaný svojimi rodičmi, pretože bol jedináčik. V otázkach dievčat si je viac než istý. Veď predsa patrí k chlapom, ktorí svoj voľný čas strávia v krčme alebo na rôznych zábavách, tancovačkách, čiže je dobrým tanečníkom, a tak sa za ním aj dievky obzerajú.

                        Ďurko: „Čože je mne?! Obrátim sa kde chcem.“   /24

                        Ďurko: „Nakladáte mi ako malému chlapcovi, keď ide prvý raz do školy.   

                                     Či som sa nikdy s dievkou nerozprával?! Nebojte sa!“ /25

                        Ľavko: „O nášho Ďurka sa netráp, len aby on mal vôľu sa ženiť. Trhajú sa oň i

                                      v tanci. Čože ty vieš, keď do krčmy nechodievaš. Ja viem, čo je môj

                                      syn.“   /26
 

      Rád si vypije, ba dokonca sa aj pobil v krčme a odvtedy o ňom kolujú zlé chýry, ktoré sú však pravdivé.

                        Ondriš: „Veď tomu ani z očú dobré nehľadí. Ten len biť sa, kľať s každým. Ja viem,

                                       kto je, čo je…

                                      …Frajerkár! Ako dvere otvorila, už ju chytal do tanca. Čože je to?“ /27

       Pochádza z chudobnej rodiny, a tak sa mu žiada byť bohatý, takže prijíma sobáš so Zuzkou, ktorý sa ukazuje ako ziskový. Zuzku nemal rád z lásky, ale pre peniaze.

                        Ondriš: „Veď on ju vídal i predtým a nikdy ju nezaviedol do tanca. A teraz odrazu ju z ruky

                                      nepustí.“   /28

      Ďurko padá za obeť Palčíkovmu vykorisťovaniu, no nebráni sa nijakým spôsobom až na to, že ho núti, aby mu kúpil nejaké veci. Silou mocou chce získať Palčíkov majetok a keď sa mu to nedarí, tak aspoň kradne po troške zrno, masť alebo vajcia. Predá a potom má na alkohol a môže ísť do krčmy.

                
  Palčík: „Veru, pozrel som masť, teraz sme zabili, a už hrniec preč! Takto my zle vygazdujeme.

                                     Dobrý život si načim zaslúžiť, nie z cudzej komory sa požívať.“ /29

     Kvôli majetku je dokonca schopný opustiť svoju manželku Zuzku, alebo jej aspoň kaziť život.Správa sa k nej odmerane, okrikuje ju a všeobecne ju ponižuje.

                        Ďurko: „Čuš! Ty ani ľúbiť nevieš!“   /30

                        Ďurko: „Ja bez nej budem. Vyzuť ma poď ty citlivá.“   /31
 

      Napriek tomu, že je ženatý má milenku Betu a viac sa venuje jej ako svojej právoplatnej manželke, ktorá ho poslušne čaká doma, no i ono má svoje hranice a dohovorí mu.

                         Ďurko: „No čože si sa nasrdila? Že som viedol Betu do tanca ? Mohla si tam byť, bol by som i

                                       teba.“   /32

      Ďurkov vzťah k Zuzke bol bez lásky, no Betu ľúbil a predsa ju nechal odísť len preto, aby ešte mohol vábiť od Palčíka peniaze. Chyba nebola ani tak v ňom ako v jeho rodičoch, ktorí ho vždy len čičíkali a nikdy nedopustili, aby sa vina okolo neho čo i len prešla. Dokonca i vinu za rozpad manželstva pripísali Zuzke a Ďurko bol zas nevinný chlapček.

                          Žofa: „Tá prvá bola taká – zahútala sa, stála, ani „á“, ani „bé“. Mladá stvora má byť živá,

                                     vrtká ako jašterička, meno moje…“   /33

       Ďurko je človekom, ktorý potrebuje zo všetkého vyťažiť i za cenu veľkých strát- Pyrhovo víťazstvo. Keď neuspeje, ba dokonca i keď sa nič nestane hľadá východisko v alkohole a tým viac sa mu chce do krčmy ísť, keď ho doma čakajú nejaké problémy.

       V závere diela sa zmení celý Ďurkov charakter. Zamýšľa sa nad svojimi omylmi a snaží sa ospravedlniť svoje skutky.

                      Ďurko: „Nepripomínajte, mama. Zhnusil som sa už sám sebe. Zhnusil si celý

                                       mladý život svoj. Zuzka, syn môj nemluvný, odpusťte zblúdilému

                                       otcovi a mužovi jeho hriechy…“   /34
 
Zuzka Kamenská

      Slušné dedinské dievča, ktoré vyrastalo medzi súrodencami, na rozdiel od svojho manžela, ktorý bol jedináčik. Pochádzala z chudobnej kamenárskej rodiny. Akonáhle dosiahla vek dostatočný na slúženie, rodičia ju poslali slúžiť. Ona vlastne slúžila aj rada, pretože vedela, že tým pomáha rodine a v tomto sa líši od Ďurka, ktorý namiesto toho, aby bol doma a pomáhal, inak tiež chudobným rodičom, radšej išiel do krčmy alebo naháňal kadejaké dievčence. Zuzka sa správa k všetkým veľmi úctivo a veľmi si váži svoju rodinu. Dokonca natoľko, že ich nechá rozhodovať o svojej budúcnosti a aj o svojom vydaji.

       

              Zuzka: „(kývne plecom). Ach… (Nerozhodne.) Ja neviem ako otec i mama…“
   /35

     Zuzka patrí medzi hanblivejšie typy dievčat, čo bolo spôsobené aj jej výchovou. Zo začiatku diela je veľmi hanblivá, no ku koncu už nadobúda určité sebavedomie, ako môžeme vidieť v citáte č.37

               Zuzka: „V krčme vraj. Hanbila som sa vojsť; len čo mi povedali.“ /36

      Rodičia ju naučili, že keď bude robotná vydá sa dobre, no nejako jej to nevyšlo. Opak toho čo ju naučili sa stal pravdou.

               Zuzka: „Neponúkam sa ti. A mňa tak naučili, že statočný muž ide za takou, čo vie veľa robiť a málo

                               vravieť. A ty naopak.“    /37

      Zuzka je poslušná a dokonca poslúchne aj svoju mamu, keď ju nahovára na sobáš s Ďurkom, i keď toto rozhodnutie by si mala premyslieť sama. Jej poslušnosť sa odráža aj v jej pracovitosti, keď pracuje tak, ako Palčíkovci pískajú. Hlavne preto ťažko znáša kritizovanie, ktoré jej stále uštedruje Mara Palčíková. Mara ju kritizuje i keď to prečo ju kritizuje nie je pravda.

 

                  Mara: „…Ani jedno ani druhé nie tak, ako sme si mysleli. Ona ani poriadiť, ani oprať, ani navariť.

                             Veď ja, keď som bola mladá, akoby bol pálil, tak mi šla robota od ruky. Ale toto ničoho nič

                              na svete, len vždy zamyslená, smutná. A keby len k nemu bola láskavejšia…“   /38

       Zuzka bola veľmi uzavretá. Všetky problémy sa snažila ututlať a udusiť v sebe. Nikomu sa nesťažuje a nechce svojimi problémami nikomu zaťažovať. Pokorne a trpezlivo znáša Ďurkovo správanie až do momentu, keď jej povolia nervy a už to viac nemôže zniesť. Pred mamou sa vyspovedala, že chce opustiť Ďurka a prísť bývať domov.
 

               Zuzka: „ Ani sme sa nevadili, ani sme sa nepobili ešte, len ma on nechce. Sladkého slova mi nedá,

                                Pekne nepozrie na mňa. I prihovorím sa mu, a jednako mi vytýka nesmejem, nespievam,

                                že nie som ako druhá. Tým zakrýva svoje hriechy, a mne je to veľký žiaľ… Taký žiaľ, že ja,

                                mama moja, tu neostanem! Na biede som rástla, slúžila od mala, ale nebola by som zažila

                                toľko trpkosti ani do smrti, čo tu za pol roka. Mama moja, tu nikto na mňa vľúdne nepozrie,

                                neprihovorí sa mi. Akože nemám smútiť? Mama moja, ja vám tu nebudem.“   /39
 
 
    Je pozoruhodné ako sa správa k Ďurkovi a aj k Palčíkovcom i napriek tomu, ako jej psychicky ublížili. Keď odchádza od Palčíkov, tak sa dokonca pekne lúči s Ďurkom.


            


             Zuzka: „Zbohom! Ostaň i ty zdravý. Nebanuj, že si sa s nemilou ženou tak zaplietol a zauzlil


                             si život.“   /40  

      Je si vedomá toho, že Ďurko ľúbi inú, no napriek tomu sa nechová klasicky ako mnoho iných žien v tejto situácií, ktoré by kvôli tomu vyvolávali iba zvady. Prenecháva miesto po Ďurkovom boku Bete.

           


              
Zuzka: „Nie tak, nemýľ sa. Ja sa k  tebe viac nevrátim, ty si rob, čo chceš. Doveď si druhú.“ /41

      Zuzkino zvažovanie sa naplno prejavilo v jej vnútornom monológu, kde sťažuje na to, ako sa k nej zachoval svet.

         

          Zuzka: „(sama). Mne nikto neuzná. Každý mi len, i vlastná mať – len trp a trp. Ale ja to nevydržím.               

                  Ako keby to bolo od hladu alebo od smädu trpieť. Ja trpieť, a on na mňa nepomyslí? Trpieť od
                             


                     
muža, ktorý ma klame… Nie, dosť bolo už. Nebudem trpieť! Bola by som horšia od frajerky.

                      Sama sebe by sa musela zhnusiť.“   /42


       Keď opäť prichádza k Palčíkovcom po veci a po truhlicu, ktoré si vyslúžila bojí sa, nemá odvahu zobrať si svoje veci. Musí ju povzbudiť iba jej švagor, ktorý tam prišiel s ňou. Tu sa javila ako protiklad Bety, ktorá si veci, i keď neboli jej, bránila rečami i fyzickou silou.

            Zuzka: „Celá sa trasiem. Ani by som nebola prišla, ale ma vydurili po háby.“
    /43

       Zuzka je typ osobnosti, ktorá sa v skutočnosti ani nevie nahnevať a hlavne vie previnilcom odpúšťať ich prehrešky. Autor to pekne zobrazil, keď Ďurko prišiel prosiť o odpustenie a ona mu odpúšťa.

            


             Zuzka: „Ďurko, nepros. Zabudla som ja už na všetko, nehnevám sa na teba.“
   /44

 

      Na konci diela sa Zuzka stáva rozhodnou a sebavedomou ženou, ktorej psychika je odolná po všetkých tých trápeniach natoľko, že sa rozhodne žiť ako slobodná mamička a nedovoliť Ďurkovi, aby sa k nej vrátil. Keď sa Ďurko pýta, čo povie synovi, keď vyrastie, správa sa nekompromisne a necháva vzťah medzi otcom a synom i naďalej otvorený.

 

                 Zuzka: „Nech potom sám súdi nad tebou.“   /45

 
 

        Zuzka je vlastne svojím utrpením a správaním, svojou ľudskosťou a zmyslom pre odpustenie morálnou víťazkou tohto diela. Ona je celým tým zmyslom, dielom a v neposlednom rade i osobnosťou, ktorú Tajovský vytvoril a neskôr aj uviedol na scénu.

 
Beta 
 

        Mladá a pekná vdova, ktorá býva v dome vedľa Ľavkovcov. Je odvážna a panovačná. Vie o tom, že svojimi prednosťami by mohla ukradnúť chlapa veľa ženám v dedine. Je to typ „ľahkého tovaru“, ako naznačuje i sám autor. Už predtým, ako sa Ďurko oženil, mali spolu vzťah. Ďurkovi rodičia sa k tomuto vzťahu stavali odmietavo, no dovolili mu to pokiaľ neprišiel plán so sobášom ich synáčika a Zuzky Kamenských. Vtedy povedal Ďurko Bete svoje nie a rozišli sa. Ďurkovo manželstvo bolo zlé, a tak znovu začal navštevovať Betine služby. Tým, že Beta odlákala Ďurka od Zuzky, spôsobila nenapraviteľnú ujmu Zuzke alebo vlastne jej srdiečku. Beta nemala hanby pred celou dedinou, keď sa zabávala a mala vzťah so ženatým chlapom.


        Tak, ako padla Zuzka za obeť majetkovým konšpiráciám rodiny Palčíkovcov, tak isto aj Beta, lebo nedostala vytúžený majetok a na dôvažok stratila aj svojho Ďurka. Tým, že rozbila manželstvo a nepriamo vyhnala Zuzku z neho, si získala miesto po Ďurkovom boku, ktorý si potom u Palčíka vybojoval, aby mohol žiť s Betou.


         Beta je jasným protikladom Zuzky aj v tom, že paktuje a klebetí z Marou. Veľmi často sa líška, no to, čo predvádza je to len úbohá pretvárka.

                   Beta: „( priskočí k Palčíkovi a k Mare a bozkáva im ruky.)Budem sa usilovať, budem vám dobrou n

                              nevestou. Obslúžim vás čo najmožnejšie, netrápte sa nič.( Vysukuje rukávy a vrtí

                              sa po chyži.)“   /46

       Keď treba tak si vie vyjadriť svoj názor, no väčšinou na to doplatí. Jedno z takýchto jej vyjadrení prispelo k tomu, že ju Palčík vyhnal z gazdovstva.   

                 

                   Palčík: „I tá fľandra von! A viac nevkročí do môjho domu! – Bolo načase chliev očistiť.“   /47

       Mara sa začala hádať s Betou, pretože sa je zdalo, že robí menej ako Zuzka, nie je taká šetrná a asi si niekedy aj prilepšila.

 

                    Mara: „ Musím sa, lebo pri takej hojnej Dore by sme rýchlo vygazdovali s komorou.“ /48


                    Palčík: „Teraz prišla, ešte ani kúty nezohriala, a už takô rozpráva, majetky pýta. Ja ti dám, ty budeš


                                 gazdom, ona gazdinou, a ja pôjdem ulicou. Azda ja neviem, nevidím, čo sa robí? Neviem


                                 koľko bolo zrna? Koľko ovocia?…“   /49


       


       Beta si za svoju prácu vždy popýta odmenu, a to vyššiu než si zaslúži. Hneď po jej príchode do gazdovstva Palčíkovcov núti Ďurka, aby si pýtal pozemky a majetky, čím postupne stráca Ďurkovu lásku.

 

                      Beta: „A čože by si im nepovedal? Dnes bude na to dobrá príležitosť. Keď prídu i tvoj otec,


                                i mama, povedia i tí slovo- dve; ľahšie ti bude od nich niečo vybojovať.“   /50

 

        Jej charakter sa naplno prejavuje, keď si príde Zuzka po veci a po truhlicu, kde sa javí ako nenapraviteľná jazyčnica a agresívna žena dokopy.

 

                     Beta: „(hodí sa na háby). I tak ti ich vydriapem! (vychytí Kaňúrikovi podané).“   /51

 

        Po tomto vystúpení chcela Beta od Palčíkovcov odísť, no zostala a napokon sa pohádala aj s Ďurkom a Palčík ich potom obidvoch vyhodil z domu. Beta sa už zrejme k Palčíkovcom nevrátila a tak isto autor naznačil, že už ani s Ďurkom nič nemala.

 
 
Ondrej Palčík

        Bohatý, bezdetný gazda, ktorý celý život len hanobil majetok a na staré kolená zisťuje, že sa oň nevládze starať. V dedine ho poznajú ako lakomca a veľkého sebca, ktorý nič nedá zadarmo. Je to typ kapitalistu a tiež racionalistu, ktorý si premyslí plán, nájde najlepšie spôsoby na jeho uskutočnenie a potom sa snaží, aby tento jeho plán vyrábal peniaze. Spolu so ženou Marou tento plán uskutočnili na vzorke Ďurka a Zuzky. Navrhol Ľavkomcom a Kamenským, aby sa ich deti zobrali a išli žiť pod ich strechu a keď pomrú ich majetok bude patriť im.

                   Palčík: „My by sme boli radi, čo by sa tieto vaše deti pobrali. Tak by sme ich ľúbili, čo by sa náš

                                    majetok nerozišiel. Ony by nás opatrili.“   /52

       Ďurkovi rodičia sú chudobní a veľmi radi by získali aspoň trochu majetku, a tak súhlasia s návrhom Palčíkovcov tak isto, ako súhlasila Kata Kamenská. Iba Tomáš Kamenský prekukol Palčíkovie plán, no stavia sa k tomu trochu flegmaticky a nič proti tomu nerobí, a tak Palčíkovci získavajú dve lacné pracovné sily do domu. Až neskôr Palčík zisťuje, že jeho plán sa neuskutoční až tak jednoducho, pretože nemyslel na ľudský faktor, na to, že ľudia cítia.

       Zo začiatku sa Ďurko viac venuje krčme ako robote, ktorú má doma, no vinu za to, že Ďurko poriadne nerobí hádžu Palčíkovci prevažne na Zuzku. Tieto zväčša Palčíkove obvinenia sú prevažne nepravdivé a bezdôvodné.

                   Palčík: „Ty sa nikdy nechceš za vinnú uznať. A už si všeličo prevrhla i ty. Dosť bolo!“    /53

       Peniaze a vidina zbohatnutia ho zmanipulovali natoľko, že sa rozhodol, že po odchode Zuzky príjme Betu na jej miesto, aby robila a aby zbohatol, no jeho plán mu ani teraz nevyšiel a má s mladými ešte väčšie problémy ako predtým. Jeho skúposť sa ukazuje, keď Ďurkovi nechce odstúpiť ani len malú lúku, ktorou by ho aspoň trochu uspokojil.

                Palčík: „ Ja si nedám, kým ja žijem. A po smrti sa netráp. Mám svoj rozum, spravím poriadok

                                zavčasu… Čoby sa od toho platilo po kúštičku, keď potom razom všetko bude vaše.“   /54

       Myslí si, že môže každému rozkazovať, ako to robil so Zuzkou, no Beta si už po nose nedala brnkať.

       Jeho tvrdohlavosť a neústupčivosť v kombinácii s urážkou prerástla do takého nekontrolovateľného hnevu, že dokonca vystrelil po Ďurkovi a oboch, Ďurka i Betu vyhnal z domu.

                Palčík: „Ty mňa? Hneď ti skončenie spravím! (Berie revolver.)“
   /55

       Palčíkovci si na konci diela uvedomili, že spravili chybu, a tak zapríčinili skazu dvoch mladých životov. Chceli to aspoň čiastočne napraviť tým, že sa prišli ospravedlniť, no len Zuzke.

                    Palčík: „Schybili sme, uznávame. Ale vám vravím, ako mi hlavu prevracal, v čom len chcel.

                                 No veľa sme schybili i my. Preto sme prišli k vám. “    /56